Predpovede o konci sveta.
Prevzaté z
www.prop.sk
Johann Friede, nemecký mních,
v roku 1257 napísal:
"Keď príde ten čas, kedy bude ľudstvo čeliť svojmu poslednému,
veľmi ťažkému súdu, budú mu predchádzať veľké zmeny v prírode.
Striedanie chladu a páľavy sa zintenzívni, búrky budú mať katastrofické
účinky, zemetrasenia zničia mnohé oblasti a moria zaplavia mnohé nížiny.
Ale nie všetko bude mať príčinu v prírode, lebo ľudstvo prenikne do vnútra
zeme a vznesie sa do oblakov, zahrávajúc sa s vlastnou existenciou. Než sa
silám skazy podarí dovŕšiť svoje dielo, vesmír bude uvrhnutý do
neporiadku a železný vek sa stratí v ničote.
Keď budú noci plné intenzívneho chladu a dni plné páľavy, v prírode sa
začne rodiť nový život. Páľavou sa myslí vyžarovanie zo zeme, chladom ubúdajúce
slnečné svetlo. Potom už prejde len pár rokov a zrazu si všimnete, že slnečné
svetlo je badateľne slabšie. Keď už ani vaše umelé osvetlenie nebude slúžiť,
ako by malo, veľké udalosti na nebesiach budú veľmi blízko.
Nebula Veľkého medveďa sa v
tom čase dostane do regiónu Zeme, až napokon zaberie na horizonte priestor
500 tisíc sĺnc. Táto bude čoraz viac pohlcovať slnečný svit, až dni budú
vyzerať ako noci počas mesačného splnu. Ale to osvetlenie nebude pochádzať
z Mesiaca, lež z Orionu, ktorý bude svetlom Jupitera posielať lúče na Veľkého
medveďa a rozpustí jeho nebulu mocou svetla.
V tom čase už ľudskú, i živočíšnu ríšu ovládne hrôza. Vtáky budú
ako plazy; prestanú používať krídla. Zvieratá na zemi budú v strachu a úzkosti
spôsobovať toľký rozruch, že ľudské srdcia sa budú triasť. Ľudia sa
schovajú v domoch, aby nevideli to strašné divadlo. Napokon na svet padne úplná
tma a tá bude trvať tri dni a tri noci. V čase, keď už ľudia nebudú mať
svetlo, upadnú akoby do driemot, z ktorých sa mnohí nezobudia, zvlášť tí,
čo v sebe nemajú iskru duchovného života. Keď slnko znovu vyjde, zem bude
pokrývať koberec popola ako sneh v zime, ale tento bude mať farbu síry. Zo
zeme bude stúpať vlhká hmla, ožiarená horľavými plynmi. A bude tu viac mŕtvych,
než vo všetkých svetových vojnách dohromady... Na siedmy deň po návrate
svetla, zem ten popol absorbuje, a to tak zúrodní pôdu, ako ešte nikdy predtým.
Ale Orion namieri lúče na zem, aby ľuďom ukázal cestu k miestu posledného
odpočinku toho najväčšieho a najvznešenejšieho človeka, aký kedy žil na
zemi. Tí, čo to prežijú, budú hlásať jeho starovekú doktrínu v pokoji a
nastolia milénium, ktoré zvestoval Mesiáš, vo svetle skutočnej bratskej a
sesterskej lásky, na slávu Stvoriteľa a pre blaho celého ľudstva."